Noci s netopiermi v júni



Ako sme začali s odchytmi trochu netradične v júni, tak sa nám to celkom zapáčilo. Od júna ešte toho veľa neočakávame a poteší každý aj preletujúci netopier nad našimi hlavami. Po prvých dvoch odchytoch sme navštívili lokality pri Borskom Svätom Jure, Marcheggskych mostoch, lome pri Marianke, Lozorne (vojenský bunker) a mokraď pod Horvátkou. Tu je krátky popis jednotlivých odchytov.

Lom
Uchaňa
Druhú sériu odchytov sme odštartovali v zaplavenom lome pri obci Marianka. Najskôr sme našli mláďa slepúcha lámavého (Anguis fragilis). Po vstupe do lomu pokojná hladina vody zakrátko prezradila oranžového kapra - to bola prvá zaujímavosť čo nás upútala. Keďže sa zaoberáme nielen netopiermi či vtákmi, prezreli sme odchytové miesto aj jeho okolie. O chvíľu nás upútali lietajúce roháče (Lucanus cervus). Dúfali sme, že nechajú na pokoji odchytové siete a nebudú s nimi problémy. Ešte za súmraku sme si vychutnávali pohodu a prichádzajúce netopiere, ktoré párkrát zakrúžili ponad hladinu a veľmi rýchlo sa napili. To sa opakovalo niekoľkokrát. Na krátky čas sa ozve samec sovy obyčajnej (Strix aluco), chvíľu čakáme či mu niekto odpovie. Keď sa nič nedeje, upriamime našu pozornosť na siete a čakáme. Po súmraku sa chytili aj prvé netopiere - netopier vodný (Myotis daubentoni) a uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) - 2 jedince. Ako meno napovedá netopier vodný preferuje blízkosť vody a často sa pri nej aj odchytí. Vždy je potrebné dôsledne netopiera prezrieť, aby sa vylúčila zámena za iné podobné druhy. Uchaňa je naopak nezameniteľná a po rýchlej kontrole pohlavia ju opatrne púšťame. Neskoro v noci nás zaujme chrobák svetluška svätojánska (Lampyris noctiluca) - známa svätojánska muška. Je zaujímavé, že iba samčeky vedia lietať. Nám sa podarilo nájsť samičku. Aby toho nebolo dosť, vo svetle baterky objavujeme pri brehu raky v hojnom počte. Prezeráme kde sa schovávajú, po chvíli končíme a ideme baliť siete.


Hrabavka
Po niekoľkých dňoch s nevhodným počasím sme sa dočkali priaznivého počasia a začali sme sa chystať na odchyt. Tentoraz sme si zvolili lokalitu pri Marcheggskych mostoch (pri Devínskej Novej Vsi). Po rýchlej príprave sme nechali auto pri ceste a rýchlym krokom sme sa dostali pod mostové oblúky, kde sme sa asi desať minút brodili vysokou trávou kým sme našli vhodnú trasu zdolateľnú suchou nohou. Bol tu pokoj, až na komáre. Dokonale upravujeme miesto pre inštaláciu sietí, tak aby sme čo najlepšie pokryli predpokladaný letový koridor netopierov. Sme dobre naladený, pretože netopiere boli zaznamenané v pekných počtoch ako lovili hmyz nad malou lúkou iba niekoľko metrov ďalej počas jari. Tu sme, ale ostali sklamaní. Nielenže sme nič nechytili, no netopiere tu nelovili takmer vôbec. Čiže po dlhšom čase sme ostali bez netopiera. Počuli sme aspoň vylietanú rodinku myšiarok ušatých (Asio otus), mláďatá sa ozývali počas noci veľmi dlho. Cestou k autu nás milo prekvapila hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus).


Veľmi netradičná je lokalita pri Borskom Svätom Juri, kde sa nachádzajú staré opustené sklady. A práve tu to je iné ako v pohorí, keďže takéto priestranné priestory na Záhorí nie sú bežné. Tento mesiac sa podarilo chytiť na tomto mieste 18 netopierov piatich druhov. Chytili sa ucháče sivé (Plecotus austriacus) - 9 jedincov, večernice malé (Pipistrellus pipistrellus) - 4 jedince, netopier Brandtov (Myotis brandtii) - 1 samica, večernica pozdná (Eptesicus serotinus) - 1 samec, uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) - 3 samce. Na nami skúmaných lokalitách je ucháč sivý iba vzácne odchytený, keďže vyhľadáva prítomnosť ľudských obydlí. Táto lokalita je jediná, kde ich chytáme a pozorujeme pravidelne.


Nosorožtek
Počas odchytu pri vojenskom bunkri neďaleko obce Lozorno sme dokonale pripravili siete okolo vstupného otvoru. Avšak ani dlhé čakanie nám nepomohlo a odchyt sme ukončili bez jediného odchyteného netopiera - už druhý raz, čo sa nestáva často. Aj tu sme čakali oba druhy ucháčov, keďže počas zimy sme ich tu zaznamenali. Tentoraz sme pomocou detektora zaznamenali iba preletujúce netopiere ponad čistinu. Aj to v neveľkom počte. Nakrátko nás zaujali nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), náš druhý najväčší chrobák. Taktiež sme zaznamenali dve rodinky myšiarky ušatej (Asio otus) a brechajúce líšky (Vulpes vulpes). Najdôležitejšie, ale bolo počutie lelka lesného (Caprimulgus europaeus), ktorý sa ozýval nepravidelne celú noc. Pravdepodobne boli najmenej dvaja v okolí miesta odchytu.


Mokraď vytvorená bobrom
Nakoniec sme o deň neskôr využili bezvetrie a relatívne prijateľnú teplotu vzduchu na výpravu k mokradi pod Horvátkou. Pred rokmi vznikla činnosťou bobra, ktorý zatopil nivu potoka, pričom vznikla vodná plocha so stojacimi stromami. Iba neďaleko je Borinský kras, sú tu mladšie porasty po stranách kopca, no staršie stromy priamo pri vode. Hneď sme mysleli, že je to ideálne miesto na odchyt. Po zotmení chvíľu trvalo, kým sa objavili prvé netopiere, no keď sa už objavili nemali v pláne sa nadlho vytratiť z tohto miesta. Pomocou detektoru sme neustále evidovali predovšetkým večernice malé (Pipistrellus pipistrellus) a keďže bola jasná noc tak sme ich aj videli. Neustále sa točili a preletovali nad vodnou hladinou, pravdepodobne lovili komáre, malé nočné motýle a iný hmyz. Toho sa tu nachádzalo hojné množstvo. Avšak prvý odchytený netopier nebola večernica, ale netopier Brandtov (M. brandtii). Ako sme ho prezerali, zistili sme, že je to samček. Tak potešili sme sa, keďže to nie je úplne bežný druh. O chvíľu už vstávame k sieti znova, tentoraz sa už chytili aj večernice - celkovo až štyri jedince, všetko samičky. Kolónia je určite blízko. Objavili sa aj raniaky malé (Nyctalus leisleri), taktiež samičky. Tieto lesné netopiere sme v okolí Borinky viackrát odchytili, ale každý výskyt poteší. Okrem týchto troch druhov sa chytil do siete aj netopier veľkouchý (M. bechsteinii), je to lesný druh netopiera vyžadujúci staršie porasty. V Malých Karpatoch sa vyskytuje pomerne bežne, avšak inde je vzácnejší. Napokon sa celkový počet odchytených netopierov zastavil na 8 jedincoch. V okolí vodnej plochy sa však netopiere naháňali a lovili potravu aj naďalej, nabudúce snáď budeme úspešnejší. Počas noci nás viackrát zaujal zvuk chrúmania a hlodania počutý od vodnej hladiny. Napokon sa ukázalo, že bobor je tiež hladný a len tak sa nenechá vyrušiť. Pár krát prerušil svoje hodovanie, čo nás celkom upokojilo, keďže sme nemali veľmi záujem o padnutý strom v sieti či na hlavách :-)
Raniak stromový
Netopier veľkouchý


Okolo polnoci sa ozvali aj sovy obyčajné (Strix aluco), najskôr samec z diaľky niekoľko sto metrov. Podľa silnejúceho húkania sa k nám približoval a napokon sa priamo nad našimi hlavami stretol s iným samcom a začali sa naháňať. Nakrátko sa aj ukázali v svetle baterky. Trochu škreku a húkania vystriedalo ticho, ktoré ukončil vzlyk samice tejto sovy neďaleko od nás. Bol to pekný koniec príjemného večera na krásnom mieste.